Pohľad do minulosti

Orava patrila v minulosti k najbiednejším krajom. Bieda, zaostalosť, hlad, nízka kultúrna a vzdelanostná úroveň boli jej pánmi. Aj napriek tejto skutočnosti odchovala Orava velikánov, ktorí zasiahli nielen do života Oravy, ale aj celého Slovenska. Neutešená situácia na Orave bola aj po roku 1867 ovplyvnená hospodársko-sociálnou a maďarizačnou politikou.

V takejto atmosfére koncom 19. storočia bola založená Dolnokubínska maďarská kráľovská štátna obchodná škola a to na základe dekrétu č. 31637 z 29. augusta 1888. Spomenutý dekrét a prípis adresovaný vtedajšiemu kráľovskému školskému inšpektorovi Michalovi Zmeškalovi obsahuje nariadenie ministra Treforta o založení obchodnej školy ako i možnosti ďalšieho štúdia pre absolventov IV. ročníka Štátnej meštianskej školy v Dolnom Kubíne. Novozaložená škola bola umiestnená v budove bývalej židovskej modlitebne. Bola to spolovice kamenná, spolovice drevená stavba vo veľmi beznádejnom stave. Až po dlhých jednaniach sa podarilo od vlády získať súhlas pre výstavbu novej budovy. Od septembra 1894 sa začalo vyučovanie v novej budove a v roku 1895 bola škola povýšená na Vyššiu obchodnú školu.

Začiatkom 20-teho storočia škola zápasila o svoju existenciu. V Martine a v Banskej Bystrici boli tiež založené obchodné školy. Počet študentov v Dolnom Kubíne klesal. Vládnúce kruhy prípisom č. 20890 z roku 1906 nástojili na jej zrušení. Na zásah hlavného župana J. Csillaghyho z 13. septembra 1905 sa nariaďuje otvorenie 1. ročníka bez ohľadu na to, koľko žiakov sa prihlási. Od tých čias mala už škola pokoj a pod vedením správcu L. Ferenczyho dosahovala pekné výsledky. Trvala 40 rokov. V roku 1927 bola zrušená.

Svedkom posledných rokov existencie Vyššej obchodnej školy v Dolnom Kubíne je pán Jaroslav Rozsíval, herec SND v Bratislave. Syn riaditeľa bývalej obchodnej školy spomína: "Môj otec, František Rozsíval (1884 – 1956) prijal po prvej svetovej vojne ponuku vtedajšieho Ministerstva školstva a národnej osvety a odišiel z rodnej Moravy na Slovensko (ako mnohí českí učitelia a profesori). V rokoch 1920 - 1921 pôsobil ako profesor na Vyššej obchodnej škole v Kežmarku. Od roku 1921 bol menovaný riaditeľom Vyššej obchodnej školy v Dolnom Kubíne. Treba poznamenať, že tieto typy obchodných škôl boli po maďarskom vzore trojročné s maturitou /Felso kereskedelmi iskola/, čiže blížili sa nášmu typu obchodnej akadémie.
V Dolnom Kubíne pôsobil otec až do roku 1927 - 1928, kedy túto školu zrušili a "preniesli" do Martina. Pravda, Vyššia obchodná škola nemala na Orave veľký význam. Obchod a priemysel boli vtedy v tomto kraji na veľmi slabej úrovni. Žiaci sa regrutovali aj zo vzdialenejších regiónov. Jeden profesor si raz vzdychol: "Máme tu háveď zo všetkých kútov Slovenska pozbieranú!". Cezpoľným žiakom slúžil výborne vedený konvikt.

Škola bola založená skôr z maďarizačných dôvodov. Kubínu napokon prospela skutočnosť, že Hviezdoslavovo gymnázium sa po zrušení obchodnej školy mohlo rozšíriť na normálnych osem ročníkov. Dovtedy boli iba štyri. Vzdelanie šírili členovia profesorského zboru napr. O. Devečka, Dr. H. Turcer-Devečková (absolventka parížskej Sorbony), J. Mužík, L. Parma, J. Hamr, Dr. J. Smetanay a iní.
K vyučovacím predmetom patrili: slovenčina, nemčina, poľština, kupecké počty, obchodná náuka, účtovníctvo, korešpondencia, zemepis, náuka o zboží, algebra, geometria, fyzika, občianska náuka, dejepis, tesnopis. Niektorí absolventi školy sa stali oporou hospodárskeho života na Orave, v Liptove, v Bratislave.

O ďalších 40 rokov slávnostným otvorením školského roku v septembri 1968 bola založená Stredná ekonomická škola v Dolnom Kubíne. Pretože pre novovzniknutú školu neboli vhodné priestory, umiestnili ju do budovy ZDŠ Bysterec. Boli to tri klasické triedy, jedna odborná učebňa techniky administratívy, jedna miestnosť pre profesorský zbor a jedna pre riaditeľa a tajomníčku školy. Škola mala dva študijné odbory:

• Všeobecná ekonomika (2 triedy)

• Hospodárska administratíva (1 trieda).

Vedením školy bol poverený Ing. A. Klein, dovtedy zástupca riaditeľa Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku. Pod jeho vedením škola postupne prekonávala materiálno-kádrové ťažkosti. Organizačne sa upevnila a dokázala vyriešiť nielen rôzne počiatočné problémy, ale dobre plniť výchovno-vzdelávacie úlohy.

Škola sa rozrastala, pribúdalo absolventov, dostavili sa prvé úspechy. Zvýšil sa počet pedagogického zboru. Prvého riaditeľa školy Ing. A. Kleina v školskom roku 1977/78 vystriedal Prof. J. Majerník, dovtedy zástupca riaditeľa SOU v Istebnom. Funkciu zástupcu riaditeľa školy vykonávali Prof. V. Janu, Prof. J. Divácká, Ing. L. Filinský.

SEŠ si získala dobré meno, zapísala sa do povedomia obyvateľov Dolného Kubína, Oravy, Liptova i ďalších oblastí. Každoročne opúšťali školské lavice absolventi, ktorí sa úspešne začlenili do hospodárskeho života. Mnohí si vzdelanie dopĺňali na vysokých školách rôzneho zamerania.

Pokračujeme v histórii SEŠ a zároveň začíname históriu Obchodnej akadémie. Škola získala nové priestory, nové odbory, nové vyučovacie predmety, nových učiteľov, nový názov - Obchodná akadémia. V školskom roku 1991/92 sa riaditeľom stal PaedDr. Ľ. Bláha a zástupkyňou Ing. E. Vajzerová a v šk. roku 1992/93 aj V. Janu. K vyučujúcim sa pripojili bývalé absolventky školy, teraz kolegyne. V roku 1999 sa stala riaditeľkou školy PhDr. M. Baričiaková, ktorá za prispenia a pomoci svojich spolupracovníkov vytvorila dlhodobú stratégiu a víziu školy do budúcna ako vzdelávacej inštitúcie nového typu. Od roku 2004 je riaditeľom školy Ing. Karol Kmoško a zástupcami Mgr. Anna Britvíková a Ing. Jozef Pátek.

Vivat, crescat, floreat!